Od narodenia slávneho francúzskeho spisovateľa uplynie v nedeľu 24. júla 220 rokov.
Alexandre Dumas st., vlastným menom Dumas Davy de la Pailleterie, sa
narodil 24. júla 1802 vo francúzskom meste Villers-Cotterets do rodiny
generála Napoleonovej armády. Bol taktiež vnukom šľachtica a černošskej
haitskej otrokyne. Vo veku štyroch rokov mu zomrel otec a keďže na
štúdium peniaze nezvýšili, vzdelával sa u miestneho farára. Ešte ako
mladík získal úradnícke miesto v notárskej kancelárii.
V roku 1822 sa presťahoval do Paríža a našiel si prácu pisára na dvore
Ľudovíta Filipa, vojvodu Orleánskeho a neskoršieho francúzskeho kráľa.
Popritom sa venoval písaniu divadelných hier a spolupracoval s hercom a
predchodcom francúzskeho romantizmu a realizmu François-Josephom Talmom.
Dumasove diela vytvorené v energickom štýle, plné dramatických dejových
zvratov prijalo publikum s nadšením. Úspešné boli jeho hry ako napríklad
Henri III. a jeho dvor (1829), v diele Napoleon Bonaparte (1831) písal o
vtedy nedávno zosnulom cisárovi a príbeh o láske, žiarlivosti a hneve
spracoval v dráme Antony (1831). Tvorba, ktorú uverejňoval v časopisoch
mu v roku 1830 umožnila stať sa spisovateľom na plný úväzok.
Literát písal aj historické romány na pokračovanie, pričom úzko
spolupracoval s ďalšími autormi, najmä s Augustom Maquetom. Práve
Maquet, ktorý bol aj profesorom histórie, mal na starosti vyhľadávanie
materiálov pre príbeh a načrtnutie deja, ktorý Dumas literárne
spracoval. Historická presnosť bola však v úzadí a dôraz sa v dielach
kládol na psychológiu postáv. Hlavným cieľom bolo teda vytvoriť
vzrušujúci príbeh na pozadí pestrých dejín.
V roku 1843 sa čitatelia dočkali historického románu Le Chevalier
d'Harmental, no mimoriadny ohlas vzbudili o rok neskôr Traja mušketieri.
Román odohrávajúci sa za vlády Ľudovíta XIII. o mušketieroch Athosovi,
Porthosovi, Aramisovi a gaskonskom šľachticovi d’Artagnanovi, ktorý sa
stal ich druhom, bol taký úspešný, že postupne vznikli aj jeho
pokračovania Traja mušketieri po dvadsiatich rokoch (1845) a Vikomt de
Bragelonne alebo Po desiatich rokoch (1848–1850).
Strhujúci príbeh nespravodlivo uväzneného Edmonda, ktorý sa chce pomstiť
nepriateľom, je zvečnený v próze Gróf Monte Cristo (1844–1845). Z
ďalšieho množstva románov možno spomenúť historickú fresku z obdobia
Veľkej francúzskej revolúcie s názvom Pamäti lekára (1848), ktorú
dopĺňajú prózy Kráľovnin náhrdelník (1849-1850) a Dobytie Bastily
(1850). Známa je tiež próza o láske, žiarlivosti a posadnutosti s názvom
Čierny tulipán (1850). Nedokončený rukopis dávno strateného románu Le
Chevalier de Sainte-Hermine (Rytier zo Sainte-Hermine), ktorý v roku
1869 vychádzal na pokračovanie v časopise Le Moniteur, objavili v
Národnej knižnici v Paríži koncom 80. rokov minulého storočia. Knižného
publikovania sa dočkal v roku 2005.
Hoci Alexandre Dumas dokázal počas svojho života zarobiť milióny,
vlastníctvo divadla i zámku nazvaného Monte Cristo, ako aj nákladný
spôsob života pohltili takmer všetok jeho majetok a sám sa dostal do rúk
veriteľov. Spisovateľ sa na sklonku života uchýlil k synovi, taktiež
spisovateľovi, autorovi slávneho diela Dáma s kaméliami.
Jeden z najčítanejších autorov všetkých čias Alexandre Dumas starší
zomrel 5. decembra 1870 v Puys v Normandii. V novembri 2002 rakvu s jeho
telesnými pozostatkami preložili z rodného mesta do parížskeho
Panteónu.